#1 CESTA DO KANADY

          Naša cesta do Kanady bola dlhá a plná prekvapení. V tomto článku by som vám rád napísal o pár veciach, ktoré sa možno na internete tak ľahko nedočítate, resp. my sme sa dočítali mnoho vecí, ktoré boli možno troška prehnané. Leteli sme z Viedne cez Dublin do Toronta, odtiaľ do Vancouveru. Už len cesta do Toronta bola extrémne zdĺhavá, tak sme sa rozhodli si spraviť pauzu jeden deň v Dubline v Írsku, predsa len je to krásne mesto a bohvie kedy sa tam dostaneme znova a hlavne, na takej dlhej ceste aká nás čakala sme si povedali, že 1 dňová prestávka od cestovania nám padne vhod. Do Dublinu sme sa rozhodli ísť pre mňa najlepšou aerolinkou a to Ryanairom. Lietam s nimi totižto už zopár rokov a nemal som s nimi žiaden problém. Musím povedať že pomer cena/výkon je 10 z 10, ale späť k našej ceste. Leteli sme z Viedne a tam je orientácia veľmi jednoduchá, na Terminály 1 sme si odbavili batožinu a mali sme kopu času, tak sme si dali kávu a čakali na odlet. Bol to ranný let o 6:45, čiže z Nitry o 2, na letisku sme boli už o 4, ale ja sa držím hesla „Radšej o pol hodinu skôr, ako o 5 minút neskôr“. Odbavenie prešlo úplne jednoducho cez „Self-Check in“ a už len počkať na odlet.

      Po príchode do Dublinu sme pre mňa celkom expresne dostali batožinu, tú sme však nechali na letisku, keďže na 1 dňový výlet po meste sa nám ju nehcelo trepať všade so sebou. Cena za uskladnenie batožiny bola 20€ za kus do 24hodín a nám to akurát vyhovovalo, keďže let do Kanady sme mali o 11:30 ďalšieho dňa. To ako to funguje s autobusmi a dopravou v Dubline vám napíšem v ďalšom článku. Ďalší deň o 9 ráno sme už boli naspäť na letisku, vyzdvihli si batožinu a šli na Check In. Tam sa nás rovno pani pýtala na cieľ cesty, dĺžku pobytu a či máme finančné prostriedky na pobyt v Kanade, nalepila nám malú nálepku na pas niečo ako „Approved“ a šli sme čakať do radu k ostatným. Zrazu slečna od „čekovacej“ prepážky zahlásila, že im nejde systém a že budú musieť všetko písať ručne a ak máme v Toronte iba prestup, tak si budeme musieť znova „začekovať“ batožinu v Kanade. V tom som si začal predstavovať rôzne scenáre, keďže na prestup sme mali len 2 hodiny a kým sa dostanete z lietadla, príde vám batožina a znova ju „začekujete“ a prejdete security, tak to chvíľku trvá. Avšak potom to nejak rozbehli tak som bol veľmi rád. Odbavenie batožiny prešlo bez problémov a mohli sme ísť cez security na gate. Gate bol asi 13 minút pešo od kontroly, tak odporúčam ísť s dostatočným predstihom, keďže nikdy neviete koľko sa tam zdržíte. Už spomínanú „approved“ nálepku nám kontrolovali pri nástupe do lietadla. Na cestu so spoločnosťou WestJet si odporúčam zbaliť hlavne krížovky a tablet či mobil. Na palube wifi síce je, ale s prístupom na internet a sociálne siete si pripravte 24 CAD. Za free wifi na palube si viete pozrieť filmy v angličtine a polohu, resp. výšku lietadla. V Boeingu 737 MAX8, ktorý nás sprevádzal na bezmála 7 a pol hodinovom lete cez oceán nebolo o nič viac miesta na nohy či notebook ako v 737-800, ktorými lieta už spomínaný Ryanair, častokrát za 11€.

V lietadle nájdete nabíjačky s kanadskou zástrčkou a USB port v každom sedadle. Dostali sme na palube jedlo, snacky a studené či teplé nápoje „zadarmo“. My osobne sme mali na výber z cestovín Arrabiata alebo nejakého kuracieho mäsa. Ja osobne som si vybral cestoviny a musím povedať, že chutili veľmi dobre. Po prílete do Toronta sme si mysleli, že len prejdeme smerom na „connecting flights“ a budeme čakať na odlet do Vancouveru, avšak po ceste nás vítali kiosky, na ktorých sme sa mali zaregistrovať, osobne odporúčam deň vopred stiahnuť appku „ArriveCAN“ kde si vyplníte všetky potrebné údaje a veľmi vám to urýchli proces pri už spomínanom kiosku. Ako sme sa vybavili, kúsok ďalej nás čakala pani a taktiež sa nás pýtala na dĺžku pobytu, zámer cesty a finančné prostriedky, avšak nechcela vidieť nič, iba potvrdenie z kiosku o registrácii a naše pasy. Išli sme teda smer „connectings“ a tam bol ďalší pán, tomu sme odovzdali potvrdenie z kiosku a to bolo všetko. Zrazu sme sa ocitli vonku z letiska. Pôvodne sme si mysleli, že keď máme ďalší let, tak nebudeme musieť vyjsť z letiskovej haly za security kontrolou a len prejdeme na gate, no boli sme na omyle. Museli sme znova absolvovať kontrolu a všetko vybaľovať z ruksaku. Pri tom mojom náklade nič jednoduché, ťažký notebook, powerbanka, nabíjačky a mnoho iného. Keď sme prešli kontrolou gate bol len pár metrov a tak sme mohli čakať na odlet. Let z Toronta do Vancouveru trval cca 5 hodín a leteli sme Boeingom 737-800, situácia so sedadlami rovnaká ako na predošlom lete. Herný 15,6 palcový notebook nepoužiteľný, nevadí. Na tomto lete bola už wifi úplne free a aspoň mi zbehol rýchlejšie čas. Dostali sme už len nejaký snack a nápoje. Po dlhých dvoch letoch sme konečne pristáli vo Vancouveri. Mne behali po rozume všelijaké otázky, ktoré mi zasa budú securiťáci dávať, ale keď sme prišli na letisko, ostal som v nemom úžase, vyzeralo to tam ako na nejakej horskej chate. Všade na zemi bol koberec, áno, na letisku na podlahe mali koberec a skoro všetko na stene bolo obité kolom dokola drevom. Prešli sme pár metrov a tam nás už čakala len miestnosť na odber batožiny a to bolo celé, žiadna kontrola ani nič, počkali sme na batožinu a mohli sme sa vydať smer novému dobrodružstvu zvanému KANADA.

      To je všetko o ceste do Kanady a ďalšie články o tom ako funguje ubytovanie či doprava v Dubline, resp. vo Vancouveri vám pridám čoskoro. Zatiaľ ďakujem a šup na odber, nájdete ho dole na stránke!