Momentálne sa nachádzame v Kanadských horách neďaleko malého mestečka Osoyoos v Britskej Kolumbii. Sme tu zatiaľ tri týždne a hodnotím to ako veľmi pozitívnu životnú skúsenosť.
Odporúčam každému, kto je unavený z mestského zhonu, takto na chvíľu vypadnúť do hôr.
Najbližší obchod máme 30 minút autom a elektrickú energiu čerpáme primárne zo solárnych panelov. Keď je zamračené, zapíname benzínový generátor. Napojenie na elektrickú sieť by nás stálo vyše 100-tisíc dolárov, keďže bývame ďaleko od hlavnej cesty.
O solárnych paneloch som vedel len základné veci. To, ako naozaj fungujú a čo všetko obnášajú, som pochopil až tu – keď som bol na ne doslova odkázaný. Raz som pri nich len tak stál a premýšľal, aké je to celé fascinujúce. Takéto veci človek v meste, obzvlášť v paneláku, nikdy nezažije. Rátať si watty, plánovať si spotrebu, nabíjať notebook počas slnečného dňa. A keď nemáš obchod pod nosom, naučíš sa rozmýšľať týždeň dopredu, čo budeš variť a čo ti chýba.
🏔️ Kanada – ako Nórsko, len s medveďmi
Celá Kanada mi pripomína Nórsko. Príroda, ľudia, atmosféra – z každej strany srší pokoj a rešpekt.
V obchodoch ma prekvapili ceny – ani nie ich výška, ale to, že sú uvádzané bez dane. Keď vidíš niečo za 5 CAD, zaplatíš viac. Potraviny sú drahšie ako u nás, no nič extrémne.
Na začiatku sme strávili dve noci vo Vancouveri – nádherné mesto s úžasnými výhľadmi. Ale aj tam som zažil niečo, čo mnou otriaslo.
Jedna časť mesta pôsobila ako scéna zo zlého filmu: ulica plná stanov, v ktorých žijú ľudia. Doslova ako festival bez hudby a nádeje. Prechádzali sme okolo a mňa premohol zvláštny pocit – ľudia spali na schodoch, za bieleho dňa, očividne pod vplyvom drog. Nikdy som nič také nevidel.
Vtedy som si uvedomil, aké je Slovensko krásne miesto na život. Že keď vidíme jedného bezdomovca na lavičke a nadávame na vedenie mesta, mali by sme sa obzrieť po svete. Predstavte si napríklad, že by bola v okolí tržnice celá ulica plná stanov – a z nich by len trčali nohy.
Napriek tomu všetkému patrí Vancouver k mestám, ktoré ma ohromili. A o tipoch, ako sa kam dostať a čo určite zažiť, napíšem v ďalšom blogu.
🌄 Späť do hôr. Tam, kde je káva najlepšia
Milujem rána v prírode. Káva pri východe slnka a speve vtákov má úplne inú chuť. Pre mestského chalana, akým som ja, je to zázrak.
Samozrejme, občas mi chýba ruch mesta – ani tento život v horách nie je pre mňa trvalé riešenie. O pár týždňov sa plánujeme presunúť bližšie k mestu. Dovtedy si ale budem užívať každú minútu mimo civilizácie.
🌞 Záver
Život v horách vás naučí spomaliť. Nie je to len o tichu, ale o vedomom bytí – o tom, že každé ráno má vôňu, každé rozhodnutie má váhu.
Keď sedíš na úpätí hôr, počúvaš zvuky lesa a máš konečne priestor počuť svoje vlastné myšlienky, zistíš, že niekedy stačí málo.
Slnko tu nedodáva energiu len solárnym panelom – dodáva ju aj mne.
Slnko, čistý vzduch a ticho.
Tri veci, ktoré ma naučili cítiť. Nie premýšľať, nie plánovať. Len cítiť prítomnosť.
Ricardinho23 