Ahojte kamoši, dnes sa končí náš krátky výlet do Panamy a podelím sa s vami o zaujímavé skúsenosti.
Deň 1: Prechod z Kostariky do Panamy
Ráno sme odišli z Cahuity a nasadli na autobus smer Sixaola. Tu som už vedel, že ďalšie dva dni budú náročné – ale že až tak, to som nečakal.
V Sixaole sme pešo prešli cez most ponad rieku do Panamy. Hraničný prechod je určený pre peších aj autá. Ešte na kostarickej strane sme dostali pečiatku o opustení krajiny a pokračovali ďalej. Most je dlhý asi 200 metrov, nič strašné, no mal som na sebe svoj 15 kg ruksak a Luckinu nie oveľa ľahšiu cestovnú tašku – bolo to cítiť.
Na panamskej strane sme najprv zamierili do budovy, ktorú by som s veľkou dávkou fantázie nazval „kanceláriou“. Tam nás však poslali do inej budovy, kde sme zaplatili $8 a dostali pečiatku na pochybný papierik. S tým sme pokračovali asi o 100 metrov ďalej k ďalšiemu okienku. Ak by sme predtým nevideli fotky na internete z iného blogu, ani vo sne by nás nenapadlo, že to funguje takto.
Úradník za okienkom pôsobil prísne, ale keďže som mal pripravené všetko potrebné, dostal som pečiatku bez problémov. Potrebujete len miesto a dôvod pobytu, spätnú letenku alebo lístok na autobus a aspoň $500 na účte. Mňa sa pýtal len na počet dní v Paname, kde budeme, akú mám profesiu a odobrali mi odtlačky prstov. Lucia šla po mne, jej sa spýtal len, či sme spolu, tiež odobrali odtlačky – a vybavené. Celý proces trval ani nie 20 minút aj s čakaním.
Dotieraví taxikári a cesta do Davida
Na latinskoamerických krajinách ma vždy vytáča dotieravosť taxikárov. To sa musí zažiť, inak to človek nepochopí. Len čo sme vyšli od kontroly, obklopili nás „pomocníci“. Jeden sa nás hneď ujal a začal sa vypytovať, kam ideme. Najprv chcel $10 na osobu, o chvíľu už za oboch. Vždy zjednávajte – turisti sú pre nich ľahká korisť, ale aj $10 sa zíde.
Po polhodinke čakania v aute, kým „nalovili“ ďalších pasažierov, sme sa pohli. Šofér sa ešte po ceste zastavil doma po obed, ale napokon nás vysadil neďaleko autobusovej stanice. Tam sme si chceli kúpiť niečo na cestu, no v obchode nemali nič poriadne, tak sme skončili aspoň s kokosovými cookies.
O pár minút sme už sedeli v malom autobuse smer David. Lístok stál $9. Spočiatku to vyzeralo pohodovo, ale keď sme dorazili do hôr, začalo peklo. Vodič jazdil ako šialený – serpentíny, trúbenie áut v protismere, pískajúce gumy. A to všetko s tridsiatimi ľuďmi v autobuse, vrátane bábätka. Prestávku sme mali iba raz na 15 minút a dvakrát tankovanie za $10 – tam mi logika úplne unikla. Divnejšiu autobusovú jazdu som ešte nezažil.
Po päťhodinovej dosť divokej jazde sme dorazili do mesta David.
David a noc v hosteli s miliónom mačiek
„Dostali sme sa do Davida“ – znie to zvláštne, keď to takto človek napíše, ale to máte tak, keď má mesto mužské meno. Hostel bol od stanice len 10 minút pešo, takže taxík sme neriešili. Privítala nás tam zvláštna pani so snáď miliónom mačiek. To by mi nevadilo, keby to tam aj patrične nebolo cítiť.
Izbu nám ukázala a oznámila, že za klimatizáciu si musíme priplatiť $5. V tridsiatich stupňoch je to suma, ktorú človek nerieši. Lenže v hotovosti sme mali spolu len $4,70, takže sme sa museli vrátiť do centra k bankomatu. Po ceste sme našli všetky možné obchody, len nie potraviny. Zachránil nás stánok, kde mali lístkové cesto plnené kuracím mäsom.
Keď sme sa konečne dostali späť, ešte sme museli počkať, kým pani našla baterky do ovládača ku klíme. Potom som zaspal ako zabitý – viac než 10 hodín, čo sa mi často nestáva.
Deň 2: Dlhá cesta do Panama City
Ráno sme si vzali Uber za $1,70 na stanicu a stihli autobus smer Panama City. Podľa internetu mala cesta trvať 7 hodín, ale nám to trvalo skoro 9. Aspoň autobus bol tentokrát normálny. Čas som si krátil audioknihou Jo Nesba a na záver slovenskými retro vypaľovačkami.
Na stanici pri letisku sme odchytili taxík. Milá ukecaná taxikárka nás upozornila, aby sme po zotmení nechodili von – čítali sme to aj v recenziách. Hotel bol za dostupnú cenu, výhľad na mrakodrapy a ako inak, neuveriteľne poprepletané elektrické vedenie, ktoré vidíte od Mexika nadol v každej krajine.
Deň 3: Objavovanie Panama City
Na tretí deň sme sa konečne pustili do mesta. Panama City je kontrast – moderné výškové budovy s až gýčovo upravenými trávnikmi a hneď za rohom štvrte, kam by ste nechceli ísť ani cez deň, nie to ešte v noci. Historické centrum ponúka nádherný výhľad na celé mesto.
Po dvoch hodinách chôdze sme boli prepotení do nitky. Vlhkosť tu permanentne presahuje 90 % – tak sme si dali zastávku na hoteli a vyrazili opäť do mesta.
Našli sme aj miestne trhy – farebné, chaotické a autentické. V meste som sa ulakomil na tenisky za $25 a na hoteli som zistil, že voňajú presne ako starý Polygón v Nitre, kto si pamätá, pochopí. Na behanie sa moc nehodia, tak si v Bogote budem musieť kúpiť niečo poriadne.
Deň 4: Panamský prieplav a odchod
Neobišli sme ani Panamský prieplav. Lístok stál $17 a súčasťou bol 3D dokument s dabingom Morgana Freemana. 3D efekt bol úplne zbytočný a samotný prieplav dostupný verejnosti mi pripomínal väčšie Gabčíkovo. Zvyšok dňa sme kvôli počasiu strávili na hoteli – Wifi bola síce ako z roku 2005, ale našli sme si seriál Upload a máme novú závislosť.
Záver
Výlet do Panamy bol krátky, intenzívny a plný kontrastov. Od hraničného chaosu, šialených vodičov a zvláštnych hostelov až po moderné mrakodrapy a Panamský prieplav. Napriek pár detailom to stálo za to a návštevu Panamy určite odporúčam.
Teraz nás čaká naša posledná “zaoceánska” destinácia – Kolumbia. Vraj najsexi krajina Latinskej Ameriky, tak som veľmi zvedavý.
24.septembra smer Madrid
Ricardinho23 